Toto takmer štvorhodinové predstavenie ponúka okrem bohatého hereckého obsadenia, nápaditých a trochu výstredných kostýmov, aj originálnu scénu, zloženú z malej izbičky visiacej nad pódiom, s preskleným vnútrom a pohyblivým rebríkom. Celok dopĺňajú efektné pieskové a obrazové animácie. Hlavnej postavy - Fausta - sa zhostil jedinečný Robo Roth, ktorému nerobí problém premena zo zatrpknutého starca na vášnivého mladíka, a rovnako ani náročné veršované monológy.
Ale aby sme sa dostali k veci, za všetkým stojí počiatočná stávka medzi Mefistotelom a Hospodinom o Faustovu dušu. Boh si je svojím, aj keď trochu svojským, služobníkom istý a preto prijme túto pochabú stávku od Mefistotela so smiechom (mužskú stránku diabla predstavuje Alexander Bárta a ženskú zosobňuje Zuzana Fialová). Fausta vo svojej osamelej a prázdnej starobe diablova ponuka, že mu vráti mladosť a splní túžbu po pravom poznaní tajomstiev života pod jeho záštitou, zaujme a upíše svoju dušu diablovi. Od tejto chvíle sme svedkami mnohých udalostí vo Faustovom živote - v prvej časti to je hlavne jeho osudové stretnutie s nevinnou Grétkou (Táňou Pauhofovou), ako aj s krásnou Helenou Trójskou (Zdenou Studenkovou) v druhej časti.
Priznám sa, že ako divák som z divadla odchádzala s mnohými dojmami, ktoré človeku nedovolia na predstavenie hneď zabudnúť. Čo však možno novodobému spracovaniu Fausta trochu vytknúť je príliš alegorický dej v druhej časti. Prvá časť Fausta mala za hlavnú dejovú líniu osud lásky Margarétky a Fausta, no v tej druhej som sa miestami v deji a mnohých filozofických úvahách dosť strácala. Zachytiť, čo všetko sa na javisku počas Fausta II odohráva je aj pre náročnejšieho diváka trochu problém. To, či uvedenie tohto jedinečného Goetheho diela na javisko SND bol dobrý výber ukáže až čas. Ja osobne môžem predstavenie ako celok hodnotiť kladne, aj pre mnohé originálne nápady a presvedčivé herecké výkony v hlavných úlohách.